V týchto náročných časoch, keď sú rúška povinné a človek sa bez testu nepohne z domu ani na krok, sa často zabúda na veľmi dôležitú a pre život takmer nevyhnutnú súčasť, ktorou je šport. Športom sme schopní predísť značnej skupine ochorení, či už fyzickej, alebo často aj psychickej povahy. Preto si dnes pre vás pripravil náš medicínsky riaditeľ MUDr. Róbert Rapčan zaujímavý rozhovor s človekom, ktorý značnou mierou prispel aj k jeho úspešnej športovej kariére v minulosti. Pavel Slouka je skúseným atletickým trénerom, ktorý so svojimi zverencami dosiahol úspechy či už na európskej alebo aj olympijskej úrovni. Róberta Rapčana v jeho mladosti trénoval a do dnešného dňa sú skvelí priatelia. Dúfame, že sa vám rozhovor bude páčiť a prajeme vám veľa zdravia a síl v týchto neľahkých časoch.

  •  Pavle, si známy ako tréner Lucie Klocovej, Mira Vanka, Gabiky Gajanovej, ale trénoval si aj iné veľké talenty (napríklad aj mňa). Ako funguje dnes Pavel Slouka – tréner? Trénuješ len špičkových bežcov alebo máš v svojej skupine aj bežcov s povedzme „nižším potenciálom“?

Takže začnem od teba a potom sa dostanem k súčasnosti. V čase tvojho štúdia v Martine som mal početnú skupinu kvalitných bežcov (patril si k nim), ktorá vo vtedajšom Československu nosila medaily z majstrovských súťaží. Časy sa menia a dobrých bežcov nejako ubúda. Dokonca som na nejaký čas presedlal aj na trénovanie chôdze (viď reprezentantky Zuzka Zemková, Ivana Brozmanová) a fušoval som niekoľko rokov do remesla skokanským trénerom (viď reprezentantka Zuzka Trojáková, Dana Holecová, Emil Tomašec a Peter Kapusta). Po nich prišla Lucia Klocová, s ktorou som dosiahol trénerský vrchol – 4x olympijské hry a čerešničkou na torte bolo 5. miesto na OH 2012 v Londýne v behu na 1500m. A čo robím dnes? Na dôchodku si užívam trénerské remeslo ďalej a snažím sa Gabrielu Gajanovú, bežkyňu na 800m, dostať na olympiádu 2021 do Tokia. No a čo sa týka bežcov s „nižším potencionálom“, na tých veľa času nezostáva, ale v zime im rád snežnou frézou odhŕňam sneh z tartanovej dráhy. 

  • Televízia má snahu motivovať bežných ľudí televíznymi programami, kde pred kamerami ľudia zhadzujú kilogramy pod vedením trénera. Prijal by si úlohu trénera v Extrémnych premenách namiesto Maroša Molnára?

Po skončení svojej aktívnej bežeckej kariéry som pribral zopár kilogramov a mám pocit, že by som nejaký televízny diel s Marošom mohol absolvovať. Osobne ho poznám, obdivujem jeho prácu a myslím si, že musí byť nielen dobrým trénerom, ale aj psychológom, mať pevné nervy a byť tvrdý na svojich klientov. Priznám sa, že na túto neľahkú trénerskú prácu by som sa nedal nahovoriť. Apropo, aj bez televíznych kamier sledujem hmotnosť svojich zverencov. Niekedy tým nie sú nadšení, ale zvykajú si…

  • Aký je tvoj názor na zdravý životný štýl a ako vidíš šport a jeho úlohu posilňovať zdravie?

Pod touto otázkou si každý predstavuje niečo iné. Ja uznávam pohyb v akejkoľvek forme. V mojom živote atletika bola vždy na prvom mieste, ale často som unikal k iným aktivitám. V minulosti to bolo horolezectvo, turistika, paraglajding, lyžovanie, dnes je to hlavne bicyklovanie a plávanie. V detstve som bol ochrnutý a viac ako rok som nechodil. Keď beháte 30 rokov a absolvujete tri operácie  bedrových kĺbov, čo iné vám ostáva? Ale neskutočne mi chýba behanie. K zdravému životnému štýlu patrí aj správne stravovanie (zo sladkostí mám najradšej kus klobásy) a ako správny Moravák sa držím  krásneho motta „In vino veritas“. Tož, vyberte si!

  • Je o tebe známe, že si skvelý bežecký tréner a tiež, že sám si býval skvelým bežcom na 800 m, dokonca si porazil aj Jožka Plachého. Ale menej ľudí vie, že máš veľmi blízky vzťah aj k triatlonu. Môžeš nám povedať viac na túto tému?

Áno, Jožka Plachého som síce porazil len raz (v Ružomberku na Memoriáli Jána Ďateľa) a preto sa so mnou 20 rokov nerozprával… Dnes je to zabudnuté a sme dobrí priatelia. Triatlon vstúpil do môjho života v čase trénovania Lucie Klocovej, kedy sa na našich sústredeniach na Gran Canarii objavili český triatlonista Honza Čelůstka a náš Palo Šimko. Na našich spoločných bežeckých tréningoch vždy panovala zdravá rivalita a dobrá nálada a v tomto duchu sa niesla aj spoločná úspešná záverečná príprava pred OH 2012. Honza aj Lucia práve na tejto olympiáde dosiahli, možno aj vďaka spolupráci, svoje najlepšie umiestnenia. Vtedy mňa, ako diváka, triatlonová olympijská súťaž natoľko očarila, že som sa ďalších 6 rokov venoval mladým triatlonistom (bývalým nespokojným plavcom). Dokonca sme založili triatlonový klub TRIMAT Martin a mená: Machálková, Jesenská, Paulíny, Podhorský, Simonides a Ulbricht zbierali medaily a úspechy nielen v rámci Slovenska. Za 6 rokov spoločnej práce získali na majstrovstvách SR okolo 50 medailí (od žiakov po juniorov). Vrcholom mojej triatlonovej trénerskej práce bol zisk zlatej medaily Kristíny Jesenskej a 11. miesto  Sama Simonidesa na ME juniorov v akvatlone. Odchodom mnohých pretekárov na štúdia mimo Martin sa táto triatlonová kapitola uzavrela.

  • Ako vnímaš organizáciu športu (nielen atletiky) od detských kategórií až po vrcholový šport v SR v porovnaní napr. s Českou republikou? Máme síce Sagana, Vlhovú, Volka,… ale máme byť preto so sebou spokojní?

Veľmi stručne a kriticky: zaspali sme dobu asi vo všetkom. Čo bolo dobré, sa zrušilo a nepodarilo sa nám vytvoriť nový a lepší systém. Vytratili sa v školskej telesnej výchove odborníci – telocvikári a na školách máme iba učiteľov telesnej výchovy, znížila sa aj celková hodinová dotácia TV, nehovoriac o katastrofálnom stave športovísk. Šport má veľkú konkurenciu v zábavnom priemysle. V Čechách, kde často absolvujem sústredenia a preteky, si udržali „zdravý športový systém“ práce s mládežou, neustále zveľaďujú a budujú nové športoviská, čo sa odráža na počte športujúcej populácie a hlavne na dosiahnutých výsledkoch. Slovenský šport zachraňujú hlavne jednotlivci, ktorí majú podporu predovšetkým v rodinách, ale „jedna lastovička leto nerobí“.

  • Atletiku stále dosť pozorne sledujem a okrem iného si dlhodobo všímam, že na stredných tratiach máme roky len jednu kvalitnú pretekárku a to len z tvojej dielne. Dlhý čas to bola Lucka Klocová, po jej odchode už máš Gabiku Gajanovú. Čo je príčinou, že iní tréneri nemajú v SR rovnako kvalitných pretekárov a čo chýba našim mužom, aby sa na stredných tratiach objavovali v hornej časti európskych a svetových rebríčkov?

Takmer 20 rokov pretekala Klocová na Slovensku tzv. sama so sebou a v posledných rokoch nemá konkurenciu ani Gajanová. Podľa mňa najdôležitejší je výber pretekára a potom je to dlhé a trpezlivé obdobie prípravy, kedy sa nesmie nič urýchliť. Niektorí tréneri sa však držia hesla „radšej prvý na dedine ako posledný v meste“, zbierajú úspechy len v rámci Slovenska a o svetovej atletike iba snívajú. Našim bežcom a bežkyniam chýba výkonnosť predovšetkým pri prechode do kategórie dospelých. Tiež sa vytráca schopnosť tvrdo trénovať a všetko podriadiť úspechu. Systém, ktorý by to zastrešil, finančne a trénersky podporoval je nedostatočný. Dobrých a ochotných trénerov by sme potrebovali naklonovať.

  • Veľa sa o tom hovorí, ale neviem, či vo vašich odborných trénerských kruhoch to už máte vyriešené. Africkí bežci tmavej pleti a bieli Európania – v čom je hlavný dôvod dominancie bežcov tmavej pleti? Máme príklady Meneu, Borzova, Zátopka, Viréna, Baldiniho, Coea, Ovetta, Crama …, ktorí v minulosti ukázali, že tmaví bežci sú poraziteľní. Teraz to dokazuje Nór Warholm a jeho krajania bratia Ingebrigtsenovci. Ako to vidíš ty?

O všetkých spomenutých bežcoch bielej pleti sa dá povedať, že na ich výkonoch sa podieľala neskutočne tvrdá práca. Africkí bežci dodnes vyrastajú v iných podmienkach, pohyb je pre nich stále prirodzenou súčasťou bežného života. V industrializovanom svete naopak chýba prirodzený pohyb, z človeka sa stáva lenivý konzument. Položte si otázku: „Koľko detí chodí do školy pešo?“ Každú danosť treba rozvíjať a pri počítači alebo s mobilom v ruke je to nemožné…Toto nevyriešia odborné trénerské kruhy a nezachránia to ani Ingebrigtsenovci.

Róbert Rapčan, Dušan Kurhajec, Vlado Rossa-Martin 1988

Na záver:

  • Chceš byť krásny, behaj!
  • Chceš byť mladý, behaj!
  • Chceš byť zdravý, behaj!
  • Čo iné ti ostáva, keď chceš byť dobrý bežec? 

BEHAJ!