Reprezentačný tréner juniorskej reprezentácie SR v bežeckom lyžovaní.
- Stano, Mirka Buriánka si trénoval na Vasov beh a dosiahol skvelý amatérsky výsledok. Čo hovoríš na jeho nápad kvalifikovať sa na Havajského Ironmana pod vedením jedného z najlepších svetových trénerov triatlonu Luboše Bílka, popri jeho náročnom zamestnaní? Má zmysel robiť vrcholový šport ako hobby?
Mirkov nápad kvalifikovať sa na Havajského Ironmana hodnotím ako veľmi odvážny počin. Nie však z hľadiska jeho šancí sa nominovať, alebo z hľadiska jeho výkonnosti, ale hlavne z hľadiska časovej náročnosti v príprave. Chce to absolútne odovzdanie sa a odriekanie. Nepochybujem, že Mirkova ambicióznosť a buldočia povaha patria medzi jeho najväčšie predispozície k tomu, aby sa mu to nakoniec aj podarilo. A či má zmysel robiť vrcholový šport ako hobby. To by sme si museli najprv definovať pojmy. Z môjho pohľadu je vrcholový šport ešte trochu ďalej. Bavme sa o výkonnostnom športe . Nič to ale nemení na tom čo som spomenul pred chvíľou, a to, že ak sa chcete pripraviť na 11 hodinovú záťaž, musíte tomu prispôsobiť aj tréning. Pre mňa je to niečo nereálne a úprimne obdivujem športovcov, ktorí to robia za vlastné prostriedky, vo svojom voľnom čase , často krát aj na úkor rodiny. Ak sa bavíme o Mirkovi, pre mňa nieje až tak dôležité, či sa mu to podarí alebo nie. Už tým, že sa rozhodol obetovať toľko času a úsilia, má u mňa ako trénera veľký rešpekt.
- Okrem Mirka si trénoval aj Janka Varhola a Roba Rapčana, tiež s dobrým výsledkom. Tí havajskú výzvu neprijali. Nemajú na to alebo existuje nejaký konkurenčný projekt? Aký je tvoj pohľad?
Roba a Janka som spoznal pred dvoma rokmi. Keď som ich videl po prvý krát na kolieskových lyžiach, považoval som ich nápad štartovať na Vasovom behu za… ako to povedať slušne, za ľahké šialenstvo. Po čase som si ale znovu raz uvedomil, že chuť na sebe pracovať, odhodlanie a presvedčenie, sú vždy viac ako papierové predpoklady a momentálny stav. Chlapci sa zahrýzli do tréningu, samozrejme raz viac, raz menej, ale vo výsledku musím naozaj s plnou vážnosťou priznať, že ich výsledok na Vasáku ma dosť pozitívne prekvapil. Vzhľadom na túto skúsennosť si nedovolím tvrdiť, že na to nemajú. A konkurenčný projekt? Toto nie je o pretekaní v projektoch. Z môjho pohľadu je to o naplnení túžob a uspokojení tela aj ducha. Chceme sa budúci rok zúčastniť pretekov v Grónsku. Je to 3 dni v mraze 160 km, a to láka už aj mňa. Dokonca som tu a tam začal chodiť aj na tréningy. Takže sa na to všetci traja veľmi tešíme.
- Aký je tvoj vzťah k rekreačnému športovaniu a aká je tvoja definícia rekreačného športu?
Ja sa považujem za rekreačného športovca. To znamená, že idem kedy sa mi chce. Nie preto, že musím, ale preto, že ma to baví. Je pekné počasie, tvrdá stopa, – 5 stupňov slniečko a vtedy si idem zabehať. Inokedy je to už ťažšie. To je samozrejme u mňa, keďže je to moja práca a šport ma živí. Vo všeobecnosti je pre mňa rekreačný športovec ten človek, ktorý vie, že keď vyvinie aktivitu, tak sa bude dobre cítiť, že to pomáha jeho duševnému a fyzickému zdraviu. Niekedy to ide ľahšie a niekedy, samozrejme, to nie je pri dnešnom štýle života jednoduché.
- Kam by si zaradil bežecké lyžovanie v rámci tvojej top 3 rekreačných športov a prečo? Samozrejme daj nám svoju top 3!
Vzhľadom na to, že beh na lyžiach je sezónny šport, neviem, či môžem byť tak odvážny a zaradiť ho na prvé miesto v našich končinách. Ak sa na to ale pozrieme zo zdravotného hľadiska, povedzte mi šport kde zapojíte celý svalový aparát , kardiovaskulárny systém, s minimálnymi nárazmi na kĺby a ešte sa pohybujete na čerstvom vzduchu v prírode. Ak by som mal doplniť ešte dva športy tak cyklistiku a beh. Dôvody sú jasné- dostupnosť, a najmä schopnosť zvoliť si náročnosť a dĺžku aktivity.
- Ako ty definuješ zdravý životný štýl a aká je tvoja vlastná realita v tejto oblasti? Poprosím o úprimnosť.
O zdravom životnom štýle sa dnes píše na každom kroku. V tomto mám veľmi jednoduchý prístup. Čistá hlava, dostatok pohybu a kvalitná strava. Viem, nič svetoborné. V tom je ale povedané všetko. Čistá hlava znamená pre mňa schopnosť regulovať stres. O tom, že je to náročné vieme všetci, ale vieme aj to, že všetko vychádza z hlavy takže tam treba určite začať. Pohyb musí byť, bez toho to jednoducho nejde. A aj keď som spomínal, že už si zašportujem iba keď sa mi chce a je „dobré počasie“ , ranné krátke cvičenie mi veľmi pomáha na naladenie sa do nového dňa. A o strave sa toho už tiež popísalo veľa. Čo sa týka mňa tak hlavne sa snažím jest pravidelne, čo možno s najčerstvejšími potravinami.
- Tvoj športový vzor? Prečo?
Nemám konkrétny športový vzor. Alebo teda nemôžem povedať iba jedno meno. Obdivujem športovcov, ktorí dokázali obetovať športu úplne všetko. Športovcov, na ktorých sa často krát pozerali iní ako na bláznov, ale oni dokázali pretaviť svoje úsilie na úspech. Takých je veľa a som rád, že niektorých poznám aj osobne.
- Ako vidíš slovenské bežecké lyžovanie v najbližších 5 rokoch? Máme talenty, ktoré nás zviditeľnia na svetových pódiách? Máme podmienky porovnateľné s Českom alebo Poľskom? Na Švédsko ani Nórsko sa zámerne nepýtam.
Vieme ako je na tom dnešná mládež so športom. Dostal som pekné a príjemné otázky tak nechcem byť na záver rozhovoru skeptický. Talenty samozrejme máme aj na Slovensku. Musia na sebe ale pracovať , vydržať, a potom môže prísť úspech. S podmienkami je to však už horšie. S Českom a Poľskom sa nemôžeme zrovnávať nielen v lyžovaní, ale okrem jedného – dvoch športov asi v každom športe na Slovensku. Tu sme nie o kúsok za nimi ale ako vravia bratia Česi, doslova o parník. V jednej Nemeckej štúdii z nedávna sa hovorí že 1 euro investované do športu sa v budúcnosti vracia 4 eurami v zdravotníctve. Keby sme to pochopili aj na Slovensku, mali by sme vyhrané.
Najnovšie komentáre