Róbert Rapčan, v minulosti dlhé roky pracoval ako lekár vo Švédsku a Veľkej Británii, dnes je medicínskym riaditeľom nadnárodnej siete kliník pre pokročilú liečbu bolesti – EuroPainClinics. Je examinátorom medzinárodných certifikovaných skúšok FIPP a členom rady expertov v prestížnom webovom edukačnom portály PainCast. V pokročilej liečbe bolesti sa špecializuje na miniinvazívne endoskopické techniky, kde je školiteľom firmy MaxMore a neuromodulačné techniky, hlavne miechovú stimuláciu. Mimo práce je jeho veľkým koníčkom šport, ktorý mu pomáha relaxovať aj rozmýšľať.
- Róbert, naše otázky budú rôznorodé a tá prvá je o COVID 19. Ako vnímaš aktuálnu situáciu na Slovensku?
Vnímam ju asi ako každý, nie je dobrá, dalo by sa povedať, že je aktuálne veľmi zlá. Je to podobné asi vo všetkých krajinách Európy. Vnímam pozitívne, že aktuálne prebieha organizovaná snaha o spomalenie šírenia vírusu aj plošným testovaním. Negatívne vnímam spôsob vládnej komunikácie, ktorá je často zmätočná, direktívna až zastrašujúca. To v krízových situáciách ľudí skôr demotivuje. Za obrovskú chybu celoplošného testovania pokladám, že zdravotníkom nebola prejavená dôvera aby sa otestovali navzájom na svojich pracoviskách. Je nelogické, aby lekár a zdravotná sestra, ktorý majú zdravotnícke kompetencie museli čakať v dlhých radoch a nechávať sa testovať dobrovoľníkom. Celkovo vláda vynechala privátne zdravotníctvo z portfólia svojej starostlivosti, čo nie je dobré. Ale to je téma na dlhšiu diskusiu.
- Skúsme odľahčiť smerom k športu. Máš 51 rokov, ako vnímaš šport vo vzťahu k zdraviu?
Netvrdím, že šport vám jednoznačne pomôže byť zdravší a ani nepotvrdím známu vetu, že športom k trvalej invalidite. Pre mňa je šport zásoba energie a psychickej pohody. Myslím, že ma robí pokojnejším, sústredenejším a odolnejším voči chorobám a stresu. Ale treba nájsť tú správnu dávku športu pre každého, aby to bola radosť a nie obmedzenia alebo stres. Samozrejme, ak je to šport pre zábavu a nie profesionálny šport, čo je práca a platia iné pravidlá.
- Akým športom sa venuješ sám?
V mladosti som sa venoval atletike, behom na stredné trate. Nebol som Sebastian Coe, ale v rámci bývalého Československa to bolo také OK, strieborná medaila v rámci majstrovstiev Slovenska, 4. miesto na majstrovstvách Československa dorastencov v behu na 800 m. Ale rýchlo som pochopil, že môj talent nestačí na európsku ani svetovú úroveň. Dnes mám svoje obľúbené športy, ktoré navzájom prepájam a venujem sa im s obrovskou radosťou aj kvôli ľuďom, čo športujú so mnou. Je to súčasť môjho spoločenského života. Tie športy sú bežecké lyžovanie, cyklistika, plávanie a beh. Donedávna som to spájal aj do triatlonov, ale moje telo už beh trochu odmieta, takže triatlon už nepokúšam. Milujem aj skialpinistické túry, ale tu som začiatočník. Ako doplnok mám rád kalistenické cvičenia a bojové športy, hlavne box a také lokálne jiu jitsu pre starších pánov.
IronMan Zurich 2019 – mentálne aj fyzické zrkadlo vlastných schopností. 
Vasaloppet – jedna z častí Švédskej klasiky
- Aká je tvoja životospráva? Si askét alebo bohém?
Neviem jasne definovať, mám svoje obdobia, ale som viac do strany bohéma. Nie som abstinent a môj jedálniček prechádza rôznymi zmenami, lebo som večný experimentátor so správnou výživou, ktorá NIKDY nie je úplne správna.
- Chystáš s kamarátmi nejaký športový projekt?
Máme také dva malé projekty. Jeden je Arctic Circle Race, čo je zaujímavý beh na lyžiach v Nórsku. 160 km za tri dni, ale v extrémne nízkych teplotných podmienkach, spí sa v stanoch. Toto má veľmi láka, mám rád zimu a som aj vyznávačom otužovania a zimného plávania. Druhý projekt sa týka pretekov v diaľkovom plávaní na 10 km v Švédsku.
- Dokážeš spájať toľko športových aktivít so svojou prácou lekára?
Áno. Neuznávam výhovorky, že sa niečo nedá, lebo mám príliš veľa práce. Čas si musí človek zorganizovať a musí v tom byť efektívny a disciplinovaný. Deň začínam vždy športom a následne pracujem, v ambulancii, na sále alebo administratívne. Po práci mám čas na bežný rodinný život.
- Veľa rokov si strávil pracovne v Švédsku a Anglicku. Vrátil si sa domov. Prečo?
Odišiel som, keď Slovensko a Švédsko boli neporovnateľné ekonomicky aj medicínsky. Strávil som tam skvelé roky a veľa som sa naučil. Bolo to super aj pre výchovu našich dvoch dcér. V Anglicku som strávil 5 rokov. Tiež skvelý čas, ale už so špeciálnou pracovnou misiou v zaujímavom segmente. Bola to veľká škola pracovať v inovatívnych a efektívnych pracovných podmienkach v medzinárodnom tíme. Dnes som v privátnom sektore, kde sa snažím spolu s priateľmi a kolegami rovnakej krvnej skupiny využívať skúsenosti zo zahraničia vo vlastných medicínskych zariadeniach. Myslím, že nám to celkom ide. A môj život ostal veľmi medzinárodný, lebo fungujeme nielen v ČR a SR ale aj vo Švédsku a Chorvátsku. Spolupráca s anglickými kolegami je tiež výborná. Zaujímavý pracovný život a som sám sebe pánom a to mi dnes vyhovuje.
Najnovšie komentáre